Viete ako správne vybrať detské topánočky?
Hoci váš drobec ešte ani nechodí, už poškuľujete po topánočkách, ktoré by sa vám na ňom páčili. Detských topánok je na trhu ale nepreberné množstvo. Nielen že sa líšia dizajnom a cenou, ale líšia sa aj vhodnosťou. Nie vždy to, čo je pekné a drahé poskytne nohe vášho zlatíčka aj to najlepšie. Ako teda vybrať správnu detskú obuv? Na to sme sa pozreli spolu s Mgr. Natašou Haringovou a pripravili sme pre Vás tie najlepšie tipy.
Aké sú kritériá výberu prvej detskej topánky?
V rannom detskom veku (do 1 roka), keď dieťa ešte nechodí, má topánočka len termoizolačnú funkciu. Správnym výberom topánky by ste sa mali teda zaoberať až vtedy, keď vám dieťa začína pomaličky chodiť. V prvom rade musíte dbať na to, aby ste mu zabezpečili ohybnú obuv. V tomto veku sa dieťa učí stavať na špičky a vzpriamovať sa, preto je tá ohybná obuv taká dôležitá. Pri výbere skúste topánku v ruke ohnúť. Pokiaľ ide ťažko, hľadajte iný model. Taktiež je dôležité vyberať z prírodných materiálov – koža, textília, ktoré sú priedušné a umožňujú tak detskej nohe dobre dýchať. Treba vziať aj do úvahy, že detská noha sa potí viac. Navyše oba prírodné materiály sú do istej miery poddajné a vedia sa na nôžke prispôsobiť. Materiály, z ktorých je detská obuv vyrobená musia spĺňať hygienické parametre a mali by mať nízku hmotnosť.
Topánka by mala mať pevnú a zvýšenú pätu. Estetické hľadisko v tomto bode nie je vôbec podstatným kritériom. Topánka musí v prvom rade sedieť. Ak vyberiete zle, môžete svojej ratolesti spôsobiť deformitu nôh, ktoré pre ňu môžu mať trvalé následky. Topánky je potrebné riadne na detskej nohe odskúšať a teda nákup cez internet nie je vhodná forma.
Keď už dieťa chodí podstatne viac, menia sa tieto kritériá výberu?
Kritéria výberu správnej obuvi sa až tak veľmi nemenia. Ak už dieťa stabilne stojí, potrebuje pevnejšiu obuv. Už nemusí byť taká ohybná. Podrážka by mala byť ohybná len pod prstami a nie pod klenbou. Stále prihliadame na topánky so zvýšenou pätou, pretože chránia päty pred nesprávnym vychyľovaním do strán (valgozita piet). Toto zabezpečí tzv. opätok. Najoptimálnejšie je, keď oblasť Achillovej šľachy chráni mäkko vypodložený horný okraj topánky, takzvaný golier. Taktiež treba dbať na správne upínanie topánky k priehlavku a k členku. Ideálne sú so šnurovaním a mäkkým jazykom. Dezén podrážky by mal byť protišmykový.
Topánočky by dieťa malo začať nosiť postupne, aby si noha aj topánka na seba vzájomne “zvykli”. Nové topánky po celodennom nosení môžu spôsobiť otlaky.
Taktiež je veľmi podstatná správna veľkosť. Topánky nesmú byť ani malé a ani veľké. Pokojne môžete svojmu dieťatku nôžku obkresliť a prísť do predajne s maketou. Taktiež na internete existujú makety s číslami veľkostí, ktoré je možné si vytlačiť a doma zistiť, aká veľkosť je najvhodnejšia. Topánočka by mala byť cca 1 až 1,5 centimetra väčšia ako plocha nohy stojaceho dieťaťa. Topánku skúšajte vždy po stojačky a pokojne v nej nechajte dieťa na chvíľku poprechádzať.
Čomu je potrebné sa rozhodne vyhnúť pri výbere detskej obuvi?
Je potrebné sa vyhnúť syntetickým materiálom ako plasty a koženky, ktoré sú nepriedušné, tvrdé a nevedia sa prispôsobiť detskej nohe. Keďže majú takmer nulovú schopnosť odvádzať pot z detskej nohy môžu dieťatku spôsobiť rôzne plesňové ochorenia.
Tvrdé a nepoddajné podošvy môžu zvyšovať únavu, narušovať pohodlie pri chôdzi a v neposlednom rade aj spomaliť zdravý pohybový svalový vývin. Dieťa môže začať odmietať chodiť, môže dôjsť až k bolestivému presileniu svalov a šliach nohy a predkolenia. A to nespomíname rôzne deformity piat, palcov či odery.
Nevhodnú obuv by sme mohli popísať aj ako krátku, tesnú, nepriedušnú alebo otláčajúcu vnútornými nerovnosťami (švy, lepenie, uzlíky, prešívanie a podobne). Taktiež voľné (príliš veľké) topánky sú zlým riešením. Noha sa v nich príliš hýbe a môže spôsobovať dieťaťu otlaky, neistú chôdzu a následné pády a poranenia. Vyššie spomínané kritéria výberu správnej obuvi sú naozaj dôležité.
Pri deťoch mladších ako tri roky som počula, že je potrebné vyberať ortopedickú vložku a ponechať vnútro topánky rovné. Je to tak?
Vnútornú stielku topánky pri deťoch mladších ako tri roky by som vyberala. Ide hlavne o stielky, ktoré sú ortopedicky tvarované. Pri deťoch do troch rokov nie sú vhodné preto, lebo dieťa má v pozdĺžnej klenbe tukový vankúšik, ktorý sa vstrebáva. Vložka by mohla spôsobiť ochabnutie týchto klenbových svalov. Pokiaľ je stielka rovná, pokojne ju tam nechajte, bude slúžiť ako izolačná vrstva a bude brániť pocitu studených nôh. Ortopedické vložky by mali byť v prípade plochej nohy na mieru a až po treťom roku života, kedy sa tukový vankúšik vstrebáva a je možné lepšie odsledovať prípadný pokles klenby.
Ako správne vybrať zimnú a ako letnú obuv?
Veľmi dôležitá je zásada vyberať obuv podľa účelu jej užívania. Podľa funkčnosti ju môžeme rozdeliť do štyroch hlavných skupín:
1. obuv pre pohyb v interiéri (škôlka, škola) – tu je vhodná ľahká a vzdušná obuv. U menších detí by táto obuv mala byť opatrená remienkom alebo suchým zipsom, aby sa topánočky nevyzúvali.
2. obuv pre detské aktivity – určená na športy alebo hry. Takáto obuv má svoju konštrukciu a mala by zodpovedať požiadavkám príslušného športu. Väčšie deti majú často tendenciu zamienať si športovú obuv s prezúvkami, čo je z hľadiska hygieny nevhodné. (športová obuv je totižto tvrdšia a neprievzdušnejšia).
3. vychádzková zimná alebo celoročná obuv – musí byť prispôsobená tak, aby vyhovovala noseniu po vonku, na bežnú pešiu chôdzu. Mala by byť mohutnejšia, trvanlivejšia a s pevnou podošvou.
4. rekreačná obuv – deti by ju mali používať hlavne pri rekreačno-vychádzkových príležitostiach, na dlhšie vzdialenosti alebo v menej upravenom prírodnom prostredí tak, aby chodidlo malo stále správnu polohu. Nevyhnutnosťou je protišmykový dezén.
Sú nejaké materiály, ktoré sa vôbec neodporúčajú u detí nosiť?
Samozrejme, vždy je konečný výber na rodičovi, ja by som sa však osobne vyhla syntetickým materiálom ako rôzne polyméry, koženky či PVC. Ako bolo spomínané vyššie, spôsobujú celý rad neduhov od otlakov cez plesne až po deformity.
Čo robiť s obuvou z druhej ruky? (po súrodencovi, či darovanej od kamarátky)
Pokiaľ je to pre rodinu z finančného hľadiska možné, tak sa tejto možnosti vyhnúť. Každé dieťa má svoj vlastný a jedinečný pohybový vzorec a noha pri tomto charakteristickom pohybe pravidelne opotrebováva topánku. Topánky si teda dieťa “vychodí” podľa špecifickej chôdze a tá zostane v obuvi zapamätaná. Ak by sme takúto obnosenú obuv dali druhému dieťaťu znemožníme mu tým vytvoriť si svoj vlastný pohybový vzorec a nútili by sme ho do kopírovania uloženia nôžky súrodenca alebo kamaráta v topánke. Samozrejme, ak sú topánky opotrebované minimálne, tie uškodiť nemôžu.
Keď už je dieťa staršie, dokedy treba dbať na správny výber topánok?
Nohy sú končatiny, ktoré nás nosia a predovšetkým sa musia vyrovnávať so záťažou v podobe našej vlastnej hmotnosti. Ak rodičia zanedbajú niektoré z parametrov výberu správnej obuvi, môžu sa u dieťaťa prejaviť problémy až v puberte či dospelosti. Je teda veľmi dôležité, aby rodičia dohliadali na túto problematiku počas všetkých vekových období dieťaťa.
Uvedomujem si, že tých kritérií, na ktoré musí rodič počas výberu obuvi dohliadnuť je viac ako dosť. Ale všetky sú rovnako dôležité a podstatné pre zdravý vývoj detských nôh. Spomínam si, že ešte počas môjho štúdia na univerzite, keď sme mali ateliér obuvi nám prednášajúci docent povedal úvodnú vetu: “Až raz budete rodičia, nekupujte svojim deťom lacné topánky. Prosím!”
A dôvody tejto vety sme sa spolu s Nataš aj snažili dôkladne vysvetliť. Ak to aj napriek tomu zostáva pre vás komplikované, stavte na zdravotne certifikovanú detskú obuv, ktorá by mala väčšinu týchto kritérií spĺňať. Je to predsa pre dobro tých, ktorých máte najradšej.