Imunita detí predškolského veku
S nástupom dieťaťa do kolektívu dostane jeho imunita pekne zabrať. Určite si spomínate na to, aké to bolo, keď vaša ratolesť nastúpila do škôlky. Alebo sa toho možno ešte len obávate. Čo je imunita a ako funguje? S akými ochoreniami deti najčastejšie bojujú a vieme im predchádzať? Pohodlne sa teda usaďte a skúsime sa na to bližšie pozrieť.
Imnunitný systém je pomerne zložitý mechanizmus, ktorého hlavnou úlohou je udržať rovnováhu vnútorného prostredia organizmu a tak udržať ochranu pred rôznymi vonkajšími škodlivinami (vírusy, bakrérie, plesne, parazity či alergény) a vnútornými vplyvmi ako sú nádorové či odumreté bunky.
Ak sa rovnováha imunitného systému poruší, môžu nastať dve situácie. Prvá z nich je imunodeficiencia, čiže zníženie funkcie obranyschopnosti organizmu a druhá z nich je naopak prehnaná reakcia imunitného systému, ktorá vyústi v alergie alebo autoimunitné ochorenia.
Imunita dieťaťa sa vyvíja už počas tehotenstva, kedy sa postupne tvoria jej jednotlivé zložky. Po narodení dieťaťa sa tieto zložky ďalej vyvíjajú a imunita je ešte nezrelá. To je aj dôvod, prečo sú malé deti oveľa náchylnejšie na infekcie. Detský kolektív alebo často chorí súrodenci môžu podstatne zvýšiť frekvenciu infekcií dieťaťa. Neznamená to však, že dieťa trpí nejakou poruchou imunitného systému. Pokiaľ však máte nejaké podozrenie, určite by sa k nemu mal vyjadriť lekár.
Ako spozorujeme prípadne poruchy imunitného systému?
Na začiatku je potrebné podotknúť, že len malá časť pacientov signalizuje poruchu imunity. A taktiež vrodené poruchy imunity sa objavujú u veľmi malého percenta detí s opakovanými infekciami dýchacích ciest. V prípade obáv rodiča je prvý krok pediater a následne imunológ. Rodič by mal spozornieť pri nasledujúcich príznakoch:
- 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov
- 2 a viac zápalov pľúc v priebehu 12 mesiacov
- 2 a viac ťažkých zápalov prínosových dutín za 12 mesiacov
- 2 a viac ťažkých infekcií v anamnéze (napr. zápal mozgových blán, sepsa)
- rozsiahle kvasinkové ochorenia kože a slizníc u detí starších ako 1 rok
- opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív
- neprospievanie, chronická hnačka
- výskyt vrodenej poruchy imunity v rodine *
Krejsek, J., Kopecký, O., Klinická imunologie. Hradec Králové: Nucleus HK 2004, 941 s
Najčastejšie ochorenia u detí
Poznáme 4 základné skupiny: ochorenia dýchacích ciest, hnačkové ochorenia, infekcie močových ciest a kožné infekcie.
Najčastejšie sa však rodič stretne s ochoreniami dýchacích ciest, ktoré môžeme rozdeliť podľa lokality postihnutia, druhu vyvolávateľa, priebehu ochorenia a komplikujúcich faktorov. Zaujímavý je napríklad aj fakt, že infekcie dolných dýchacích ciest tvorí len 5% všetkých infekcií dýchacích ciest. Zvyšok je teda zápal horných dýchacích ciest – nosa, mandlí, ucha, hrtana. Sú to infekcie, ktoré spravidla nemávajú závažný charakter a len zriedka ohrozujú život drobca. Ich opakovanie a zdĺhavý priebeh môže ale výrazne znepríjemniť jeho kvalitu života.
Ďalším zaujímavým faktom je, že 90-95% akútnych infekcií dýchacích ciest je vyvolaných vírusmi. Len u 5-10% je prvotným vyvolávateľom baktéria.
Príznaky infekcií horných dýchacích ciest
- akútny zápal sliznice nosa – svrbenie nosa, kýchanie, vodnatá, hlienová alebo hnisavá sekrécia z nosa, upchatý nos a dýchanie ústami, suchá sliznica
- akútny zápal prínosových dutín – hlieno-hnisavá sekrécia z nosa, upchatý nos, bolesti hlavy, silný dráždivý kašeľ (zo zatekania hlienov), ktorý sa prejavuje viac v noci alebo v ležaiace polohe
- akútny zápal hltanu a krčných mandlí – bolesti hrdla, škriabanie v hrdle, problémy s prehĺtaním, červené hrdlo, biely povlak, často zvracanie a bolesti bruška
- akútny zápal ucha – môže byť aj bez a so sekréciou z ucha, bolesti uška až porucha sluchu
- akútny zápal hrtana – zachrípnutie až strata hlasu, štekavý kašeľ, sťažené dýchanie až dusenie sa
- akútny zápal hrtanovej príklopky – nemožnosť prehĺtania, bolesť hrdla, slinenie, zastretý hlas, sťažené dýchanie, neprítomnosť kašla, dusenie sa, šetriaca poloha v sede
Príznaky infekcií dolných dýchacích ciest
- akútny zápal priedušnice – dráždivý až hrncovitý kašeľ, postupne zmena na kašeľ s vykašliavním hlienov, bolesť a pálenie v hornej časti hrudníka
- akútny zápal priedušiek – suchý dráždivý kašeľ s prechodom do vlhkého, vykašliavanie až zvracanie hlienov, sťažené dýchanie spôsobené zúžením priedušiek môže u časti detí vyvolať aj piskot či chrčanie pri dýchaní, zaťahovanie nadbruška, šetriaca poloha v sede
- akútny zápal pľúc a pohrudnice – suchý dráždivý kašel, postupne prechod do vlhkého, bolesti na hrudníku pri dýchaní, ťažké dýchanie, celková schvátenosť
Možnosti prevencie infekcií dýchacích ciest
- dostatočný pitný režim
- vyvážená strava bohatá na vitamíny, minerály, vlákninu a stopové prvky
- primeraná pohybová aktivita
- dostatok spánku
- pobyt na čerstvom vzduchu
- dôkladná hygiena
- otužovanie dieťaťa (striedavé sprchovanie, saunovanie, primerané oblečenie, spánok vonku alebo pri otvorenom okne
- psychická pohoda – snaha o znižovanie stresových faktorov
- snaha o zdravé bývanie (dostatočné vetranie, primeraná teplota v byte, minimalizácia prašnosti, odstránenie fajčenia aj toho pasívneho)
- v čase zvýšeného výskytu infekcií je potrebné vyhýbať sa miestam s množstvom ľudí
- zvýšiť prísun vitamínov
Milí rodičia, ak máte podozrenie na poruchu imunity svojho dieťatka, zájdite za jeho ošetrujúcim lekárom. Skoré odborné vyšetrenie vás môže upokojiť, že o nič nejde. Ak ak predsa áno, nastavenie adekvátnej liečby mu zníži frekvenciu a závažnosť infekcií, s ktorými musí bojovať. A hlavne – zamedzíte tak vzniku trvalých následkov.