Výchova dieťaťa jedným rodičom
Byť rodičom, ktorý sám vychováva dieťa je zložité. Je úplne jedno, či sa jedná o rodiča, ktorý zostal s dieťaťom sám a s druhým rodičom neboli zobratý alebo ide o rodiča, ktorý sa o dieťa stará sám po rozvode. Rovnako je jedno, či ide o matku alebo otca, ktorý sami vychovávajú dieťa. V každom prípade je to zložité a to tak pre rodiča, ako aj pre dieťa.
Rovnako je rozdiel, či rodič zostane s dieťaťom sám, keď je dieťa ešte malé alebo zostane osamelým rodičom až keď už je staršie. Základný rozdiel je vo vnímaní dieťaťa a to tým, že dieťa približne do 1-2 rokov danú situáciu veľmi nevníma, zato ale väčšie dieťa áno. Tiež je rozdiel v tom, či dieťa poznalo spoločný život s obomi rodičmi alebo nie.
Ak sa rodičia rozídu pred narodením dieťaťa alebo kým je dieťa malinké, tak toto dieťa nezažilo rodinný život s obomi rodičmi a preto situáciu vníma inak – nakoľko nevie o čo prichádza, keďže úplnú rodinu s obomi rodičmi nikdy nezažilo. O to ale niekedy ťažšie znáša situáciu, keď vidí ako niektoré deti majú úplnú rodinu a ono nevie o čom to je.
Ak sa rodičia rozídu v čase, keď je dieťa väčšie, vníma to citlivejšie a to hlavne z dôvodu, že bolo na niečo zvyknuté a zrazu to stráca, čiže už vie posúdiť o čo prichádza.
V každom prípade ide hlavne o to, aby rodič, ktorý zostane s dieťaťom bol dosť silný a veril si. To je základ, ktorým dieťaťu pomôže, aby všetko zvládlo. Keď si rodič neverí, že zvládne výchovu sám, dieťa jeho neistotu vycíti a dostáva sa tiež do neistoty, aj keď často nevie prečo.
Pre rodiča je dôležité nájsť si potom systém, ktorý si presne stanoví s dieťaťom a hlavne sa musí naučiť vedieť byť aj „prísnym, čiže zlým“, ale aj „ústretovým, teda dobrým“ rodičom. Zároveň takýto rodič musí byť často aj matkou aj otcom. Obrazne povedané, ide o rodiča akoby dva v jednom.
Všetko sa odvíja aj od skutočnosti, či druhý rodič dieťa kontaktuje a stretáva sa s ním alebo nie. Ak druhý rodič neukončí kontakt s dieťaťom, je to dobré aj pre rodiča. V takomto prípade aspoň keď príde druhý rodič, tak ten, ktorý má dieťa zverené nemusí zastúpiť rolu aj toho druhého rodiča, ale ten si svoju rolu plní sám. Otázne je, či si to plní správne alebo nie. Či svojím konaním a správaním pomáha alebo situáciu len viac komplikuje.
V každom prípade je veľmi prospešné tak pre rodičov, ako aj pre deti, ak sú rodičia ohľadne výchovy „naladení na rovnakú vlnovú dĺžku“. Mali by teda postupovať rovnako a rozhodnutia toho druhého rodiča podporovať. Ak s niečím nesúhlasia, zásadne musia riešiť vzniknuté problémy mimo blízkosti dieťaťa. Konfliktom môžu rodičia predísť aj tým, že spolu komunikujú a tak konzultujú spolu všetko ohľadne dieťaťa – na riešení vzniknutých situácií sa tak spoločne dohodnú.
V prípade, že dieťa žije s jedným rodičom a s druhým sa len stretáva, je veľmi dôležité, aby sa rodičia vedeli dohodnúť na veciach týkajúcich sa výchovy dieťaťa. V praxi je to dosť zložité, ale pre správnu výchovu dieťaťa veľmi podstatné. Schopnosť sa dohodnúť a viesť výchovu rovnakým smerom má často vplyv aj na vzťah dieťaťa k rodičom, ale tiež na jeho budúcnosť a na to, aby sa dokázalo správne neskôr rozhodovať.
Existujú však aj prípady, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť. V takom prípade to má rodič, s ktorým dieťa žije, veľmi zložité. V tejto situácii treba takémuto rodičovi len držať palce, aby všetko zvládol a hlavne mal pevné nervy – aby dokázal riešiť veci alebo aspoň väčšinu z nich s chladnou hlavou. Je to zložité, ale nie nemožné. A ako všetko, chce aj toto čas. Každý prípad má svoje úskalia, svoje pre a proti.
Zložitá je situácia aj v prípade, ak sa jedná o osamelého rodiča, kde druhý rodič nemá záujem o kontaktovanie svojho dieťaťa. Je to prípad, kedy všetka zodpovednosť zostáva na jednom rodičovi, a to na tom, ktorý má dieťa. Ten musí nahradiť oboch rodičov, tak vo výchove, ako aj v rozhodovaní o podstatných veciach.
Niekedy je to dobre, nakoľko druhý rodič nenarúša výchovu a tak nevzniká chaos v hlavičke dieťaťa. Zároveň však to má tento rodič o to ťažšie, že je na všetko sám. Takýto rodič nielenže musím byť pre dieťa súčasne otcom aj mamou, ale sa musí sám rozhodovať vo všetkých veciach týkajúcich sa dieťaťa. Či už sa jedná o veci súvisiac s výchovou, vzdelaním a podobne.
Výhodou, že dieťa žije s jedným rodičom, či už sa s druhým stretáva alebo nie, je skutočnosť, že má pocit domova. Má svoje stabilné miesto, ktoré je jeho domovom, jeho útočiskom, do ktorého sa môže kedykoľvek vrátiť. Toto je skutočnosť, na ktorú treba myslieť, či už pri rozchode alebo rozvode a ktorá je dosť podstatnou skutočnosťou, ovplyvňujúcou budúcnosť dieťaťa a jeho správanie.
Dieťa za každých podmienok potrebuje stabilitu, svoje zázemie, svoje miesto, ktoré mu za každých okolností bude útočiskom. Nezabúdajme, že každý potrebuje istoty a tak ich neberme svojim deťom.