Problémové správanie detí (2. časť)
V minulej časti článku sme si predstavili čo-to o poruchách správania a niektorých ich príčinách. V dnešnom pokračovaní by sme si predstavili konkrétne prejavy porúch správania, ktoré sú typické pre predškolský a mladší školský vek.
Hyperaktivita
Častým problémom sú nadmerne živé – hyperaktívne deti. Tieto deti sú nápadné hlavne motorickým nepokojom, nesústredenosťou a mnohovravnosťou. Sú v neustálom pohybe, nevydržia pri žiadnom zamestnaní, vyrušujú ostatné deti, upútavajú na seba pozornosť. Nakoľko sa hyperaktivita často viaže s deficitom v oblasti pozornosti, Americká psychologická asociácia (Haring, Mc Cormick, 1984) ju nazvala AD/HD (attention deficit / hyperactivity disorder). Mnohé z detí s AD/HD vykazuje tiež agresívne prejavy, výukové ťažkosti, rôzne neurologické poruchy (ĽMD, poruchy koordinácie pohybov, narušené reflexy) a poruchy v oblasti vizuálno-motorickej percepcie. Výskyt je častejší u chlapcov (na 4-7 chlapcov s takýmito ťažkosťami pripadá približne 1 dievča). Príčinami instability môže byť nekľudné rodinné prostredie, zmeny a nepravidelnosti v životnom režime a ochorenie. Sem patria deti, u ktorých sa vyskytli komplikácie pri pôrode, prípadne počas tehotenstva matky, či závažné ochorenia alebo úrazy v rannom veku (od 3 rokov života). Nemožno nespomenúť vrodené dispozície často zdedené po rodičoch, aj keď sa u nich samých v dospelom veku výrazne neprejavujú.
Hypoaktivita
Dieťa málo pohyblivé, pasívne – hypoaktívne je presným opakom predošlých detí. Býva ľahostajné, málovravné, málo priateľské, pasívne, s prevahou útlmových prejavov. Zvyknú sa u neho objavovať aj výbuchy zlosti, lebo býva terčom posmechu ostatných. Tieto deti sú pomalé, neobratné, nezhovorčivé, vydržia dlho v nečinnosti, do ničoho sa nepúšťajú. Väčšinou pôsobia ako bezproblémové poslušné deti. Dokonca niekedy pôsobia dojmom zaostalého dieťaťa. Príčinou bývajú výchovné chyby, ale aj ľahká forma perinatálnej encefalopatie so zníženým svalovým napätím, nedostatočnou pohybovou koordináciou a zníženým kinestetickým vnímaním.
Neposlušnosť a vzdorovitosť
Príčinou neposlušnosti a vzdorovitosti môže byť:
- nesprávna výchova (rozmaznanosť, prísnosť, nedôslednosť),
- iný škodlivý vplyv prostredia (zlý vzor, hádky),
- vrodený sklon (neschopnosť prispôsobiť sa),
- patologický stav (encefalopatická porucha osobnosti, psychopatia).
Za chorobnú neposlušnosť a vzdorovitosť sa považuje pretrvávanie tejto vývinovej fázy v ďalších rokoch, alebo vznik nemiestnych prejavov (dieťa odmieta zo vzdoru jesť a piť, máva záchvaty zlosti, kope okolo seba, a pod.) Medzi deťmi mladšieho školského veku sa vyskytujú aj také, ktoré sa dopustia krádeže. Zriedkavejším javom je nutkavé kradnutie – kleptománia.
Hanblivosť a uzavretosť
Na hanblivosť a uzavretosť dieťaťa môže mať vplyv nedostatok sociálneho tréningu, určitá izolácia od vrstovníkov, spôsob života rodiny a v neposlednom rade aj typ osobnosti.
Agresivita
Agresivitou nazývame každé zámerné konanie, ktorého motívom je – otvorenou alebo symbolickou formou – spôsobiť niekomu alebo niečomu škodu, krivdu, alebo bolesť. O agresivite začíname hovoriť vtedy, keď je dieťa schopné hodnotiť dosah svojho jednania aspoň čiastočne, alebo keď ubližuje úmyselne a pociťuje radosť z ničenia a z cudzej bolesti. O agresivite začíname hovoriť až v predškolskom veku, u mladších detí ide častejšie o fyziologickú aktivitu. U detí predškolského veku je agresivita impulzívneho charakteru – fyzická – príznačná skôr pre chlapcov (bitky, údery, sácanie, ťahanie, zápasenie, obťažovanie), zatiaľ čo u dievčat skôr verbálna (posmievanie sa, nabádanie k bitke).
Klamstvo a detská lož
O klamstve hovoríme vtedy, ak dieťa je schopné rozlišovať medzi pravdou a nepravdou a uvedomuje si výhody pri praktizovaní nepravdy.
Príčiny detského klamstva môžu byť:
- nedostatočná výchova (detské omyly a nepravdy prerástli v lož),
- zlý výchovný vzor (i vychovávateľ musí dávať pozor na tzv. spoločenské lži napr. pri návštevách a pod.),
- psychická porucha – pseudologia phantastica, tzv. bájivá lož, kedy si postihnutí jedinci vymýšľajú zložité deje, ktorým sami veria.
Výbuchy zlosti
Výbuchy zlosti sa často vyskytujú medzi 2. a 4. rokom, keď sa dieťa do istej miery obmedzuje výchovnými zásahmi a nedokáže sa s tým pokojne zmieriť. Niekedy dochádza k výbuchom zlosti u pasívnych detí, ktoré boli svojím okolím dlho dráždené. Prechodné výbuchy hnevu môžu byť znakom nepríjemných pocitov dieťaťa, ktoré ešte nedokáže samo opísať a upozorniť na to rodičov, ako napr. svrbenie, chvenie sa a iné príznaky senzitívneho dráždenia.
Detský strach – bojazlivosť
Na vznik porúch správania môže mať vplyv prežívanie úzkosti a strachu. Detský strach – bojazlivosť – sa vyskytuje častejšie u mladších detí, pretože takéto dieťa nevie dobre zhodnotiť niektoré javy a situáciu. Deti si neraz vo svojich predstavách pretvoria svoje životné skúsenosti na nové, fantastické až desivé obrazy. Strach sa môže vyskytovať vo viacerých formách, napr. ako agorafóbia (strach z priestoru), klaustrofóbia (strach z ohraničeného priestoru), strach z tmy, zo zvierat, atď. U detí predškolského veku sa môže vyskytovať aj separačný strach, to znamená strach z odlúčenosti a osamelosti. Strach vyvolávajú aj nevhodné programy v televízii, konfliktné vzťahy, úzkostlivá výchova a tiež môže byť dôsledkom psychickej lability. Mnohé strachové reakcie súvisia so zlou adaptáciou na nové prostredie a miznú postupne, pomalým prispôsobením sa na ne.
Detská neuróza
Pri neuróze ide o funkčnú poruchu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje poruchami adaptácie jednotlivca na prostredie (najmä sociálne), ako aj poruchami najvyššej regulácie a koordinácie somatických a vegetatívnych funkcií. Detská neuróza často býva označovaná ako emocionálna porucha. Vznik detskej neurózy môžeme pozorovať okolo 4. a 6. roku života dieťaťa. Neurotické a emocionálne poruchy sa prejavujú často u tých detí a mladistvých, ktorí majú vo svojej skúsenosti zakotvený silný pocit nebezpečenstva. Majú strach vystupovať pred kolektívom, pôsobia navonok ustrašene a utiahnuto. Často majú tendencie izolovať sa od spoločnosti. Medzi najčastejšie prejavy neurózy sa uvádza nechutenstvo, ktoré vzniká vplyvom nesprávnej výchovy v rodine, alebo môže vzniknúť i v období adaptácie dieťaťa na kolektívne zariadenie. Obhrýzanie nechtov a cmúľanie prstov sú mimovoľné pohyby, ktorými dieťa nevedome uvoľňuje svoje napätie. Mimovoľným pohybom je aj tik. Tento neurotický symptóm je vlastne neuvedomený, nutkavý pohyb niektorého svalu, napr. žmurkanie, mykanie plecom, ústami, pokašliavanie, vzlykanie a pod.
Zajakavosť
Ide o neurotickú reakciu vznikajúcu na konštitucionálnom podklade, ktorá sa prejavuje na koordinácii reči. Zajakávanie môže byť vyvolané úsilím rýchle a odrazu vyjadriť svoje myšlienky, ale môže byť aj prejavom hlbších emocionálnych porúch. Príčinou môže byť prísna výchova, strach, zľaknutie alebo precvičovanie ľaváctva.
Enuréza
Pomočovanie by sa po 4. roku života dieťaťa nemalo vyskytovať. Ak k pomočovaniu dochádza častejšie, stav si vyžaduje odborné lekárske a psychologické liečenie. Príčiny sú rôznorodé, vyplývajúce z konfliktov v rodine, z nesprávnej výchovy, prípadne z nevyriešených problémov v materskej alebo základnej škole. Len zriedkavo je príčinou infekcia močových ciest, alebo iná orgánová porucha. Príčinou ojedinelej enurézy môže byť nadmerné vzrušenie alebo strach. K neurotickým prejavom patrí aj mutizmus, čo je náhla strata schopnosti slovného vyjadrovania sa po silnom, otrasnom zážitku alebo po duševnom úraze (traume).
Choroba a rekonvalescencia
Do skupiny detí, ktoré potrebujú zvláštny výchovný prístup patria aj deti, ktoré sú choré alebo v rekonvalescencii. V období fyzického (aj psychického) oslabenia sa pomerne často vyskytujú aj u predtým bezproblémových detí poruchy správania. Ako príznak blížiaceho sa ochorenia možno u dieťaťa pozorovať nechutenstvo, pasivitu, malátnosť, mrzutosť a pod. Tiež v stave rekonvalescencie môžeme u dieťaťa pozorovať fyzické zmeny (únava, nechutenstvo, znížená výkonnosť) aj zmeny psychické (pomalšie myslenie, nesústredenosť). Dieťa je náladové, plačlivé, chová sa podráždene. Pre celkovú slabosť nervovej sústavy a organizmu sa dieťa nevie ovládať, má impulzívne správanie. Chýba mu vytrvalosť, každá prekážka ho znechutí a odradí od činnosti.
Chronické ochorenia
Chronické ochorenia predstavujú pre dieťa dlhodobú záťaž. Deti s epilepsiou bývajú viac unavené, apatické, s oslabenou pozornosťou a pamäťou. Srdcové ochorenia sprevádzajú stavy úzkosti a strachu. Pri cukrovke zmeny hladiny cukru v krvi môžu mať za následok zvýšenú dráždivosť, poruchy pozornosti a pamäti. Endokrinné ochorenia môžu zasa sprevádzať zmeny reaktivity (to znamená zvýšenie aktivity, alebo celkový útlm). Kožné ochorenia majú za následok podráždenosť a nepokoj dieťaťa, niekedy aj pocity hanby a menejcennosti. Najčastejšie vyskytujúcim sa ochorením je astma, ktorú sprevádzajú stavy úzkosti, strachu a depresie, niekedy aj nadmerná sebakontrola a potlačovanie prirodzených prejavov aktivity.
„V poslednom dieli seriálu o problémovom správaní detí sa pozrieme bližšie na možnosti prevencie“.