Ako prebieha adaptácia dieťaťa v škôlke
Príchod dieťaťa do materskej škôlky je veľkým krokom vo svete dieťaťa ako aj pre rodičov. Už prišiel ten čas, keď je vaše dieťa „veľké“! Ako pripraviť dieťa na nové neznáme javisko života? Ako váš poklad pripraviť na prichádzajúcu zmenu? Ako zvládnuť odlúčenie? Nie ste zvedaví, ako prebieha okamih, keď sa zavrú dvere za mamou? Odpovie nám PeadDr. Zuzana Mižíková.
Možno budete bojovať na myšlienkovom poli s mnohými otázkami: bude za mnou plakať a nevydrží to, robíme dobre? Často rodičia zisťujú, že odlúčenie od svojho maznáčika je pre nich náročné a tak sa snažia príchod do škôlky oddialiť. Odvahu mama! Pokojne pripusťte možnosť, že to tak vôbec nemusí byť.
Strach z odlúčenia
Ťažko uveriť tomu, že vaša ratolesť už nebude doma. Že už má svoje povinnosti: ráno vstávať, obliecť sa, umyť sa, poslúchať. Nuž, dôležité je, aby ste tomu uverili práve vy – rodičia. Deťom môžete veľmi jednoducho pomôcť aklimatizovať sa v novom prostredí. Odlúčenie nie je pre maminku (rodiča) a dieťa jednoduchý proces. Práve preto je dôležité sa spolu s dieťaťom pripraviť sa nové skutočnosti. Na nový pocit istoty, na zvládanie stresových záležitostí, na „iné“ jedlo. A aj na to, aby sa dieťa naučilo konkurencieschopnosti.
Každé dieťa je individuálna osobnosť a preto dĺžka adaptácie, zvyknutia si na nový priestor, systém, pravidlá, spánok, iné jedlo, či nových kamarátov je rozdielna. Predstavte si, že idete do novej práce, čo prežívate? A teraz bonus, deti sú spontánnejšie, ľahšie sa detským spôsobom zoznamujú a priehľadnejšie si prejavujú pocity. V skutočnosti máte však väčšie obavy práve vy, mamička a otecko, skôr ako váš potomok. Vnútorný pocit strachu a obavy však môžeme ľahko preniesť na dieťa, aj keď si to nemusíme uvedomovať. Prvý krok ste VY a vaše vnútorné rozhodnutie. Byť pripravený na novú životnú fázu, podľa hesla každá zmena – dobrá zmena.
Škôlka je jedno veľké ihrisko plné kamarátov a dobrodružstiev
Adaptačná príprava do škôlky by mala začať už niekoľko týždňov, či mesiacov pred samotným nástupom do zariadenia. Ak dieťa nie je včas pripravené na prechod z rodinného prostredia do školského, môže dôjsť k separačnej úzkosti. Staňte sa mamou – inšpirátorkou! Spoločná komunikácia tu zohráva kľúčovú rolu k úspechu. Zľahka, nenásilne akoby medzi rečou pri varení alebo spoločnej hre sa rozprávajte o tom magickom mieste, kde sa stretávajú všetky detičky. V prvom rade dieťaťu hovorte o škôlke pravdivo. Povedať mu, že bude v škôlke len preto, že vy idete do práce, nie je správne. Ak dokonca pridáte, že drobec vás tam počká a vy okamžite prídete po práci, servírujete si o nemalé problémy. Dieťa doslova bude čakať, nepridá sa k záujmovým hrám a podobne. Samozrejme, že čakanie bolí a tak si pár slzičiek vyplače. Preto sa snažte deťom hovoriť, prečo je škôlka podstatná v živote, čomu sa tam dieťa naučí, prečo sú tam aj iné detičky… Vyhýbajte sa však prehnanému vychvaľovaniu škôlky alebo naopak vyhrážaniu vetou: „Prestaň, lebo pôjdeš do škôlky!“ Idealizovanie reality môže priniesť nedosiahnuté ciele. Deti môžu ostať smutné a nebudú radi chodiť do škôlky.
Ešte pred samotným nástupom navštívte toto farebné miesto, aby ste tak ukázali svojmu potomkovi, načo sa môže vnútorne pripraviť, tešiť a čo očakávať. Prechod z domáceho prostredia do miniškolského, je možné uľahčiť v rámci predprípravnej fázy. Niektoré škôlky ponúkajú možnosť vyskúšať si dochádzku „na nečisto“. Stretnite sa s mamičkami a ich škôlkarmi, ktorí vášmu dieťaťu pomôžu pochopiť, že materská škôlka je príjemné miesto plné hračiek, nových priateľov, zábavy a hier. Snažte sa dieťa adaptovať na škôlku aj priamo doma. Režim spánku, vychádzok a spánku prispôsobte škôlkarskému režimu. Takto sa vyhnete únave a prázdnemu brušku.
Ako na to? Metóda zamávania a DOSŤ
Z pedagogickej praxe sa neodporúča zbytočne naťahovať proces lúčenia. Dieťa nechce akceptovať a prijať vysvetlenia mamy. Cíti sa byť odložené a priam verí tomu, že sa jeho mama už nikdy nevráti. Skúsený pedagóg zoberie dieťa, odvedie jeho pozornosť na hračku, kolektív alebo na priebeh spoločne stráveného dňa. Utvrdenie, že mamička sa predsa vráti prijíma ľahšie od pedagogičky a postupne sa upokojí. Nie je to však pravidlo, závisí od osobnosti, povahy a adaptačnej schopnosti dieťaťa. Mnoho mamičiek zo skúseností odporúča, aby do škôlky odprevádzalo počas adaptačnej fázy prvého mesiaca dieťa otec alebo starý rodič. Ani sa nenazdáte a vaša ratolesť bude stáť ráno pri dverách, so slovami: „Mami ahoj, my odchádzame do škôlky!“
Čo sa deje za oknami škôlky po odchode mamy?
Obmedzte nepríjemné pocity na minimum, ak vám aj príde clivo. Nádych, výdych mama! Je ten najsprávnejší čas! Váš poklad vás predsa neopúšťa, len ide spoznávať svet po vlastných. Ak dieťa zo začiatku vyroní pár sĺz, je to úplne v poriadku. Po chvíli sa upokojí a prežije krásny deň. Často sa stáva, že sa dieťa hádže o zem, prejavuje tak svoje pocity, ktoré po chvíľke, pod vedením dobrej pedagogičky nechajú v komunikácii spoločne odznieť. Všetko má svoj čas. Mama je istota a cítiť to musí v prvom rade z vás. Musíte to chcieť a veriť svojmu dieťaťu. Základná mantra znie – „Deti milujú deti a sú s nimi šťastné“.
„Adaptácia je samozrejme u každého dieťaťa rozdielna, záleží od veku dieťaťa, povahy, prostredia a pod.
V jednom detskom centre sa osvedčila metóda: prvé dni nechať dieťa iba na pár hodín. Keď už má „dobrý“ deň, necháme ho aj na spánok. Dĺžka doobedňajšieho chodenia do škôlky by sa nemala zbytočne predlžovať, aby si dieťa nezvyklo, že po obede ide domov. Keď dieťa v adaptácii plače, tak nevoláme hneď rodičom, snažíme sa ho upokojiť a zabaviť a až potom zavoláme rodičovi, aby si ho prišiel vyzdvihnúť. Snažíme sa vyvarovať tomu, aby si plačom nevynucoval to, že sa rodič vráti. V prvom rade nám ide o to, aby si dieťa budovalo dôveru k pedagógom hneď od prvého dňa. Keď je dieťa v adaptácii, jeden pedagóg sa venuje výlučne iba jemu. U väčšiny detí prvý deň prebehne perfektne, horšie je to už druhý, tretí…, keď si dieťa uvedomí, že ide do škôlky bez rodiča. Dôležitá je komunikácia medzi rodičom a pedagógom a to nielen v čase adaptácie!“