Ako deti naučiť pozitívne riešiť svoje spory. Dá sa to? (2. časť)
Naučiť sa aktívnemu počúvaniu i dnes často skloňovanej „mediácii“ už v detstve je výborná cesta do života, spôsob v štýle – naučiť sa loviť a nie dostať rybu. Minule sme si vysvetlili pravidlá, s ktorými treba začať, aby sme mali „čisté uši.“ Čo je teda aktívne počúvanie a ako to naučiť naše deti?
Buchla ma, ja jej to vrátim!
Ak už máte za sebou úspešné oddelenie dvoch bijúcich sa detí, vysvetlili ste im, že si každého vypočujete, prichádza moment „natiahnuť uši“. Aby ste vysielali ten správny empatický signál, využite reč tela. Pomocou očného kontaktu, uznanlivého výrazu, pokývania hlavou prejavte záujem i pochopenie, že rozumiete pocitom dieťaťa.
Môžete sa skloniť, aby ste boli v jeho komfortnej úrovni. Pomôžte mu vidieť problém aj z druhej strany: „Katka si myslela, že sa na tom budete spolu smiať… Keď sa biješ, to bolí … Minule si ty vymýšľal prezývky, pamätáš sa, ako sa Janko hneval?“
Zhrňte hlavný problém, aby deti pochopili, prečo daná situácia vznikla: „Miško sa urazil, prezývka sa mu nepáčila. Katku tvoj kopanec bolel.“ Deti takto naučíme vedieť rozpoznať pocity, povedať ich bez agresie, kriku. Aby sme pochopili konflikt, treba sa pozerať na situáciu z oboch strán. Ako sa cíti ten druhý, prečo takto reaguje, čo mu vlastne prekáža? Zároveň opakujeme po deťoch to, čo povedali: „Áno, si veľmi sklamaný, že sa ti posmieva.“
Nezmyselné bariéry
V konflikte si často vytvárame prekážky v podobe nezmyselných viet, ktoré vysielajú úplne iný odkaz, ako by sme chceli. Keď dieťa povie: „Ja ťa nenávidím,“ môžete zareagovať nasledovne: „Áno, hneváš sa, urazilo ťa, čo ti Katka povedala,“ namiesto klasiky: „Drzáň jeden, padaj do izby.“
Aktívne počúvanie zvyčajne nie je rýchly spôsob ako riešiť konflikty. Do budúcna však učí deti empatii, rozmýšľaniu o reakciách druhých ľudí a širšiemu pohľadu na svet.
Zdroj: Kopányiová, A.- Smiková, A. Riešenie konfliktných situácií v školách a školských zariadeniach.