Sarah Turner: Nanič mama
Stať sa rodičom je úžasné, neopísateľne krásne a vzrušujúce. Ale miestami aj šokujúce a únavné. Keď som čakala prvú dcéru, bola som presvedčená, že ak zvládnem pôrod, ostatné už bude prechádzka ružovým sadom. Videla som samu seba na idylických prechádzkach s kočíkom, moje bábätko sa vyspinkalo, napapkalo, pomojkalo, radostne počľapkalo vo vaničke a zase zaspinkalo. Nemala som ani tušenia, čo ma v skutočnosti čaká. Bábätko nespinkalo, nechcelo sa prisať a vo vaničke jačalo ako besné. Občas som bola zúfalá. Navyše som mala pocit, že všetky ostatné bábätká sa vyspinkajú, napapkajú, pomojkajú, radostne počľapkajú vo vaničke a zase zaspinkajú. Po niekoľkých týždňoch som zistila, že moja dcéra spokojne spinká, keď leží na mne. A tak spávala na mne a ja som čítala. Škoda, že Nanič mama vtedy ešte neexistovala. Zistila by som, že v tom nie som sama.
Keď mi z vydavateľstva poslali anglický originál knihy Sarah Turnerovej a ja som sa doň začítala, na mnohých miestach som mala pocit, že situácie sú vystrihnuté z môjho života. Aj ona bola z materstva zaskočená a dosť často i zúfalá. Aj ona mala pocit, že je jediná nanič mama a všetkým ostatným to ide lepšie. Začala teda písať blog, kde sa úprimne vyznávala zo svojich pocitov. Na rovinu, bez servítky, aj s vulgarizmami. Podľa obrovského množstva reakcií od ďalších rodičov čoskoro zistila, že v tom vôbec nie je sama.
Z populárneho blogu vznikla kniha. Ako sama autorka zdôrazňuje, Nanič mama nie je rodičovská príručka. Nepokúša sa nám dávať návody, ako vychovať dieťa. Ponúka vlastný, dokonale úprimný a mimoriadne vtipný opis materstva. V úvode krátko predstavuje svoj bezdetný život, keď sa naplno venovala práci a po práci sa naplno venovala zábave. Krátko po svadbe sa s manželom rozhodli, že prišiel čas pokúsiť sa o bábätko. Tehotenstvo neprebiehalo celkom tak, ako si predstavovala. Nevedela sa dočkať, ako bude v pôvabných tehotenských šatách predvádzať svoje rastúce bruško. A žiariť, túžila sálať tú tajomnú žiaru nastávajúcej mamičky, o ktorej toľko počula. Nežiarila, práve naopak, bola stále unavená, vyhádzaná a večery trávila nad záchodovou misou. A potom prišlo bábätko a s ním životný zvrat, ktorý ňou poriadne otriasol. Bezsenné noci, plač, takmer nepretržité dojčenie a k tomu pocity bezradnosti a zlyhania. A výčitky svedomia za pocity bezradnosti a zlyhania.
Knižka však neprináša samé ponosy. Sarah Turnerová je síce občas zúfalá a vyčerpaná, ale svoje deti miluje a väčšinou si ich aj užíva. A keď frfle, robí to s humorom. Ako keď opisuje svoj prvý pokus o zaviazanie baby šatky, výlet s dvomi malými deťmi na pláž, detské záchvaty vzdoru na ihrisku či návštevy detských zábavných centier. Alebo dni, keď sa nestihne ani osprchovať, natiahne si legíny so zaschnutou grckou a mikinu špinavú od omáčky, aby potom so závisťou hľadela na nablýskané mamičky na facebooku.
Knihu Sarah Turnerovej ocenia všetky mamy (ale aj mnohí oteckovia), čo sa občas cítia nanič. Pobavia sa, zasmejú a možno si aj poplačú. A navyše zistia, že väčšina z nás nepatrí k super mamám, ktoré zvládnu všetko ľavou zadnou, sú stále trpezlivé, usmiate, tvorivé a ešte aj perfektne vyzerajú.
Sarah Turner – Nanič mama, Tatran 2017. Preklad: Jana Benková Marcelliová. 264 strán, pevná väzba, 140×210 mm, slovenský jazyk
