Lea Točeková: bez raňajok a dobrej kávy sa žiadny deň dobre nezačína
Lea Točeková (1979) je talentovaná umelkyňa a ilustrátorka, ktorá pochádza z podtatranského mesta Kežmarok. Vyrastala v rodine výtvarníkov, u nich doma sa stále niečo tvorilo a umenie má v krvi. Preto niet divu, že si zvolila štúdium na strednej umeleckej škole, neskôr na VŠVU v Bratislave. Zlomovým bodom v jej živote bol príchod do Nemecka v roku 2001, kedy sa jej podľa jej slov zmenili aj sny a životné ciele. Už viac ako desať rokov pôsobí a žije v nemeckom Berlíne.
Už tradične začíname náš rozhovor s ilustrátormi detských knižiek spomienkami na detstvo. Prezraďte nám, kedy ste začali kresliť prvé obrázky? Spomínate si na ne? Čo ste najradšej maľovali?
Papiere, plátna, pastelky, farby, štetce, stojany, grafický lis… s tým som sa stretávala už od ranného detstva. Boli všade, v každom kúte. U nás doma sa stále niečo tvorilo, vymýšľalo, bolo to na dennom poriadku. Kreslím už od malička, akosi ma k tomu viedli rodičia a ja som sa vôbec nebránila. Pamätám si na jednu kresbu, ktorú som kreslila asi ako sedem-osemročná. Nakreslila som prierez bytovky a v každom poschodí sa dialo niečo zaujímavé.
Ktoré knižky ste mali v detstve najradšej? Ktoré sú dodnes Vášmu srdcu blízke?
Veľmi ma oslovila kniha Pom-Pomove rozprávky od Istvána Csukasa a Clemensa Prinza, nádherná nielen ilustráciami, ale aj obsahovo. Nezabudnuteľná je aj kniha Maxipes Fík a Nevyplazuj jazyk na leva. Rozprávkové knihy sú pre mňa ako thrillery pre dospelých, mám ich veľkú zbierku z celého sveta. Sú mojou inšpiráciou, rovnako aj zábavou.
Zdedili ste talent po niekom z rodičov? Akú úlohu zohrali vaši rodičia pri voľbe profesie? Podporovali a motivovali vás?
Keďže moji rodičia sú výtvarníci, s výtvarným umením som prichádzala do kontaktu už od detstva. Vždy a všade ma v tom podporovali a som im za to veľmi vďačná.
Študovali ste na strednej umeleckej škole v Košiciach, neskôr na VŠVU v Bratislave. Čo vás priviedlo k dizajnu a grafike?
Keďže som stále rada niečo tvorila, bolo jasné, ktorým smerom sa pustím, aj keď musím sa priznať, že až príchodom do Nemecka, počas štúdia Komunikatívneho dizajnu v Trieri, sa zmenili moje ciele, myslenie, sny a dokonca aj môj odbor. Odvtedy som sa začala špecializovať len na ilustráciu a jej čaro.
Prezradíte nám laikom, akú techniku pri tvorbe ilustrácií uprednostňujete?
Najradšej používam kombinovanú techniku, koláž, akvarel, pastelky, alebo aj kávový fľak… to čo mám práve po ruke.
Skúsme prejsť k vašej práci a súčasnosti. Momentálne žijete v Berlíne a pôsobíte tam ako ilustrátorka na voľnej nohe. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Tak samozrejme bez raňajok a dobrej kávy sa žiadny deň dobre nezačína (smiech). Potom si sadnem za stôl v mojej pracovni a hypnotizujem prázdny papier a čakám na ideu. Ak nejaký nápad príde, tak kreslím a zabudnem na všetko okolo, ak nie, tak idem behať do parku a väčšinou sa vrátim s obrázkami v hlave. Keď vôbec nemám chuť kresliť, vybehnem do ateliéru, v ktorom sa venujem prevažne sieťotlači a hotové výrobky ponúkam na predaj. Fascinuje ma táto zmena techniky a jej jednoduchosť plochy, línie a formy. Deň zakončujem prechádzkou po meste so svojím priateľom a objavovaním nových zákutí, uličiek a krás Berlína.
Hoci žijete mimo Slovenka, udržiavate vzťahy a spolupracujete so slovenskými autormi a vydavateľstvami. Dôkazom toho je aj spolupráca s Braňom Jobusom na knižke Plajko. Ako vznikol tento nápad? Čím bol výnimočný tento projekt?
Samozrejme, moja veľká vďaka patrí Asociácii ilustrátorov, kde ma objavilo vydavateľstvo Slovart. Veľmi rada spomínam na túto knihu a tvorenie ilustrácií, ktoré som úplne prežívala. Branislav je pre mňa výnimočný spisovateľ a vyžaruje z neho radosť a smiech. Veľmi ma tým pri tvorbe ovplyvnil. Plajko je taká moja srdcovka.
Medzi vaše nedávne práce patrí aj kniha o futbale (a nielen) Prihraj, Carlos!. Skúste nám v skratke priblížiť prácu na tejto knižke.
Tak táto knižka je pre mňa niečo celkom iné, keďže vôbec nie som fanúšikom futbalu. Bola to pre mňa výzva naučiť sa niečo o futbale. Máme v rodine aj dvoch futbalových „špecialistov“, ktorí mi pri tvorení veľmi pomáhali. Ilustrovanie tejto knihy bolo pre mňa veľmi veselé.
Z vášho portfólia sme sa dozvedeli, že ste spolupracovali aj s českým vydavateľstvom Paseka, kde v minulom roku vyšla knižka Vlk a tma. Prezradíte nám, čím vás oslovila táto kniha? Ako sa vám na nej pracovalo?
Veľmi sa teším z tejto knihy. Už pri čítaní textu sa objavovali obrázky v mojej hlave a také kreatívne nadšenie, ktoré sa muselo dať rýchlo na papier. To bolo dobrým znamením pre spoluprácu. Autor tejto knihy Daniel je aj veľmi dobrým motivátorom, spisovateľom a komplimentmi nešetrí, čo ma tiež veľmi inšpirovalo. Bol to taký náš spoločný projekt a máme z neho veľkú radosť.
Na ktorú ilustráciu ste obzvlášť hrdá? Čo bolo alebo je pre vás najväčšou výzvou pri vašej práci?
Nemám obľúbenú ilustráciu, to prenechám iným. Mňa poteší aj slovko vau, a keď to vykúzli úsmev na tvári, či už mne alebo čitateľom.
Ak to nie je tajomstvom, môžete nám povedať, na čom momentálne pracujete alebo sa chystáte pracovať? Aké máte plány do budúcnosti?
Veľmi nerada niečo plánujem, pretože aj tak sa to stokrát zmení. Ale nechajte sa prekvapiť.
Úprimne ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa tvorivých síl a úspechov!
