Zvedavosť a samostatnosť
Rada sledujem, ako sa deti samé prirodzene postupne osamostatňujú. Od nosenia cez vodenie za ruku, sledovanie rodičovskej prítomnosti až po pyšné ukazovanie, čo už všetko dokážu.
Ak sa dieťa cíti milované, rastie dôvera v jeho vlastné schopnosti. A ak sa mu poskytne priestor, využije ho k uspokojeniu svojej prirodzenej zvedavosti. Ako rodičia by sme nemali svoje deti zväzovať svojimi obavami, nemali by sme mu brániť, aby spoznávalo svet svojím vlastným tempom. Našou úlohou je skôr s odstupom (ale na dosah) sledovať, či je v bezpečí.
Všimla som si, že deti dokážu všetko, o čo prejavia záujem, ak ich nebrzdím. Sledujem ich pri ich činnosti, na čo si trúfnu a na čo ešte nie. Ak majú strach, požiadajú o pomoc. Treba im len dôverovať.
Ponúkam niekoľko drobných a nenáročných aktivít pri potulkách jarnou prírodou.
Zurčanie jarnej vody
Keď sa na jar topí sneh, aj malé potôčiky majú zrazu veľa vody a hlasno zurčia. Ak máme možnosť zobrať deti ešte aj k vodopádom, deti prekvapí, ako veľmi dokáže voda hučať. Môžeme na seba aj kričať, aby sme sa počuli, to sa im páči. Ak sme pri potoku, môžeme doň hodiť lístok alebo vetvičku a sledovať, kam až dôjde. Alebo len jednoducho hádzať kamene. Deti to fascinuje – veľký kameň urobí veľký šplech, menší malý šplech… To je pre ne záhada.
Sledovanie jarných kvetov
Snežienky, krókusy, fialky, sedmokrásky. V lesoch aj záhradách môžeme sledovať ako spod zeme vykúkajú títo poslovia jari. Pre deti sú to jasné dôkazy, že sa otepľuje a pomaly sa mení ročné obdobie. Naučte ich, ako sa ktorý kvietok volá. Môžete si vymyslieť príbeh, prečo sa sedmokráska volá sedmokráska, snežienka snežienkou atď. Tiež si z prechádzky môžete doniesť domov napučané konáriky, dať ich do vázy a pozorovať, ako pekne zakvitnú.
Letokruhy
Ak objavíme nejaký zrezaný strom, môžete na ňom vidieť svetlé pruhy (letný prírastok dreva) a tmavé pruhy (jesenný prírastok dreva). Jeden svetlý a jeden tmavý pruh spolu znamenajú jeden rok. Ak je rok suchý, letokruh je tenší, ak vlhkejší, letokruh je väčší. Keď chcete vedieť, koľko mal strom rokov, spočítajte buď svetlé alebo tmavé pruhy.
Mokré stopy
Ak už po daždi uschli v meste chodníky, ale mláky ešte zostali, deti do nich vždy radi zablúdia . Otláčajte si topánky a sledujte odtlačky šľapají. Kto ich má najkrajšie? Kto najväčšie? Komu sa vydržia otláčať najďalej? A hlavne, ak sa vraciate domov z prechádzky rovnakou trasou – kam zmizli naše krásne stopy?
Zdroj a inšpirácie pochádzajú z knihy S dětmi v přírodě (Ivana Šircová)
