Pokazené zuby – čo s tým? (2. časť)
Mesiac august sme venovali starostlivosti o detský chrup. Aj keď sa mnohí rodičia o zúbky svojich detí vzorne starajú, môže nastať situácia, že sa zuby pokazia.
V tejto časti článku sme sa s MDDr. Eleonórou Hornákovou rozprávali o tom, či je potrebné mliečne zuby trhať alebo nie. Taktiež sa dozviete ako na tento zákrok pripraviť, keďže je to veľmi nepríjemná situácia pre všetky zúčastnené strany. Taktiež opätovne ďakujeme MUDr. Tatjane Kašparovej, že s nami odborne konzultovala.
Kedy je nevyhnutné zub vytrhnúť?
Treba zdôrazniť, že ide o predčasné vytrhnutie mliečneho zuba. Ak sa totiž trhá mliečny zub tesne pred výmenou za trvalý, vtedy sú korene v rôznej miere resorbované, vstrebané. Ak však ide o predčasné trhanie mliečneho zubu zničeného kazom, korene sú v normálnej dĺžke a ide o ranu ako pri trhaní trvalého zubu. Za predčasné trhanie mliečneho zubu sa pokladá trhanie približne 2 roky pred predpokladaným prerezaním trvalého zuba.
Keď sa u dospelého pokazí zub až do drene, k nervu, robí sa výplň koreňových kanálikov, pokiaľ to nie je už možné, zub sa vytrhne. U detí sa výplň koreňových kanálikov nedá vykonať. Ani nie tak z dôvodu nemožnosti vykonať, lebo existujú vstrebateľné materiály koreňových výplní, ale z dôvodu zlej spolupráce. Ide o náročný výkon, koreňové kanáliky je potrebné prečistiť, povyplachovať a nakoniec zaplniť. Pacient pri tom nesmie zatvárať ústa, aby sa kanálik nekontaminoval slinami. Môže sa pri tom používať aj kofferdam, čo je gumová blana oddeľujúca ošetrovaný zub od ostatných častí ústnej dutiny. Máloktoré dieťa vydrží túto spoluprácu. Tým pádom, ak sa zub pokazí až do drene, je na vytrhnutie. Tým, že mliečny zub má oproti trvalému zubu iný pomer zubných tkanív – skloviny a zuboviny, kaz sa rýchlejšie šíri do drene u mliečnych zubov a vedie k ich odumretiu. Zub stráca svoju funkciu, stáva sa zdrojom infekcie a zápalu, čo môže viesť k opuchu. Zápal sa môže šíriť rôznymi smermi až napríklad k oku, do krku, dokonca zriedkavo do vnútra lebky k mozgu. Mŕtvy zub má teda nepriaznivý vplyv na celkový zdravotný stav dieťaťa. Vznikajú chronické zápaly s fistulami. Akýkoľvek chronický zápal v tele oslabuje organizmus, dieťa môže byť náchylnejšie na iné ochorenia, môže sa zhoršovať už prebiehajúce ochorenie. Neošetrené mŕtve zuby (ale tiež aj parodontitída) sú rizikovým faktorom pri ochorení srdca (endokarditída), pri reumatickej horúčke, ochoreniach obličiek, cukrovke a i.
Ďalšia dôležitá funkcia mliečneho zubu je, že drží miesto pre trvalý zub pod ním. Ak sa teda mliečny zub pokazí tak, že ho nemožno zachrániť, je ťažké rozhodnúť, či takýto zub ponechať, alebo vytrhnúť. U predčasne vytrhnutého zuba musíme predpokladať možnosť nutnosti ortodontickej liečby. Je teda na lekárovi a celkovom zdravotnom stave dieťaťa, či sa zub ponechá, alebo nie. Ak sa však odumretý zub ponechá, otvorí sa do široka dreňová dutina a je nutné ho špeciálne čistiť, aby sa jedlom neupchal otvor, inak by zub mohol začať bolieť.
Čo nás čaká počas zákroku (plombovania alebo vytrhávania zubu)?
V bežnej ambulancii sa stretneme hlavne s plombovaním. Ak dieťa spolupracuje, vyvŕta sa, zaplombuje sa, ide sa domov. Všetci sú spokojní. Ak dieťa horšie spolupracuje a teda sa podarí len nejaká časť úkonu, môže sa pri ďalšej návšteve spraviť sedácia midazolamom. Ide o ľudovo povedané “oblbovák”. Pri použití tohto sedatíva ide hlavne o to, aby si dieťa zákrok nepamätalo. Ak problémy s ošetrovaním pretrvávajú môže stomatológ odporučiť návštevu špecializovaného pracoviska.
V špecializovanej ambulancii pedostomatológie využívajú okrem spomínaného midazolamu aj rajský plyn N2O, prípadne v spolupráci s anesteziológom aj celkovú anestéziu. Tá je však až úplne krajným riešením, keďže je to obrovské riziko pre dieťa. Každý organizmus je iný a môže byť problém pri preberaní do bdelého stavu.
Ako na takýto zákrok pripraviť dieťa ale aj seba?
Je prirodzené, že sa dieťa bojí, najmä neznámeho. Je však veľmi nesprávne klamať dieťa, že ho nič nebude bolieť. Zvlášť keď vieme, že ho niečo bolieť môže. Stratí potom dôveru v rodiča a lekára berie ako nepriateľa. Ideálny je férový prístup. Treba dieťaťu povedať, že má dieročku v zúbku a ujo zubár alebo teta zubárka mu tú dieročku zaplátajú, aby mal opať krásny zúbok. Detaily už vysvetlí zubný lekár, ak treba. Ak však bude dieťa v sedácií midazolamom, tak mu netreba dopredu vysvetľovať, že mu vyberieme zubček, nech sa dopredu nebojí a potom si to pamatať nebude.
Pár slov na záver:
Stomatologické ošetrenie môže byť veľmi nepríjemné pre všetkých zúčastnených, pacienta aj lekára. V podstate ide o veľmi nebezpečný úkon, ak sa dieťa nečakane pohne, mykne, lekár ho môže poraniť. A aj lekár je v ohrození, že bude mať pokúsané prsty.
V prípade, že ide o ošetrenie kazu a dieťa nespolupracuje, je možné dieťa preobjednať na iný termín. Ak však ide o akútny stav, s bolesťou a opuchom, ošetriť sa musí čo najskôr. Vtedy je to veľmi nepríjemné aj pre zubného lekára. Viem, že musím dieťa ošetriť napriek bolesti. Je to zbytočná trauma a stres a dieťa si to, samozrejme, zapamätá.
Obzvlášť u detí je kľúčová prevencia. Ak sa rodič správne stará o svoje dieťa a jeho chrup, tak vôbec nedôjde k traumatizácií a stresu z ošetrenia. Ale zanedbaním hygieny alebo následne pravidelných prehliadok, dôjde k neskorému diagnostikovaniu kazu. Zub sa už nedá zachrániť, odumrie a je zdrojom bolesti, zápalu. Následne rodičia podávajú deťom tabletky od bolesti a zbytočne ich učia v mladom veku, že tabletka všetko vylieči. Čo, samozrejme, nie je pravda.
Ak teda rodičia chcú svojim deťom dobre, je namieste sa naozaj poctivo o chrup svojich detí starať. Nikto predsa nechce, aby ich vlastné deti trpeli.
