O drogách – zamyslenie
Príbeh, o ktorom chcem písať sa nikdy nestal a stať sa ani nemôže. Hlavným hrdinom je chlapec, ktorý dozaista nejestvuje. Svet je rovná doska a vesmír je žiarivým stredom vesmíru. Najväčším problémom spoločnosti je ekonomický ukazovateľ a drogy nepredstavujú žiadnu hrozbu.
Drogy, policajné razie,
spravodajstvo a nezlomná štatistika.
Tisíce ľudských príbehov,
a pritom nepoznáme žiaden z nich.
Ahoj, volám sa Jakub. Pekné meno. Určite je krajšie, ako moje telo. Doráňané, dopichané a… Tak trochu si pripadám, ako nejaké sitko. Staré, hrdzavé a nefunkčné sito zo smetiska. Ale vrátim sa radšej k tomu menu. Čuduj sa svete, dali mi ho moji rodičia. Aspoň to sa im v živote podarilo. Bol to krásny začiatok môjho strateného života. Meno Jakub. Keď som bol malý, hovorili mi Kubko.
Detstvo som mal krásne a až moc obyčajné. Bol som jeden z mnohých, prosto chlapec zo sídliska, hrávajúci futbal a neposedný romantický blázon.
Jakub, Kubko, netuším dokedy ma tak oslovovali.
Prišli prvé problémy, prvé sklamania a prvý… Nechcem o tom hovoriť. Musím. Potrebujem to zo seba dostať.
Kokaín. Sneh, prach. Brána do neba. Cítil som sa ako z iného sveta. Ten špinavý prášok ma preniesol niekam veľmi ďaleko. Niekam, kde som necítil žiadny problém, niekde, kde mi bolo fantasticky. Prečo som s tým začal? Mladícka nerozvážnosť, či výkriky môjho vzdoru.
Úprimne? Neviem.
Tak či tak, život sa roztočil len o tomto pocite. Pocit, ovládajúci moje telo, myseľ. Prosto všetko. Každú zničenú bunku vo feťáckom prekliatom tele. Vždy som bol veľkým bojovníkom a bojoval som s tým, ako sa dalo.
Napriek tomu… Napriek všetkému. Nechcel som nikoho raniť. Neskoro.
Pervitín, lacná náhrada bieleho sniežiku. Prepáč mami, že som rozpredal celý byt. Prepáč mami, že som na tvoj občiansky zobral nekresťanský úver. Sorry tatko, že hanobím česť tvojej pamiatke.
Život na ulici nebol sranda a už vôbec nie pre slabé povahy. Keď ma vykopli z práce, bol som zúfalý. Že vraj sa už nikto nechce pozerať na prefetovanú trosku. Ako mi to mohli spraviť, mne? Jakubovi. Vždy som bol veľký chlap. Mami. Vážne to bolo silnejšie, ako ja. Nikdy som netúžil byť zlodejom. No, ty si mi tiež nepomohla.
Prečo? Prečo si nebola cez deň v práci? A prečo si ma chcela zastaviť, keď som vyberal zo skrinky tvoje úspory. Zakaždým si ich mala na tom samom mieste. Mami. Nechcel som ti ublížiť. Tvoj pohľad ma ešte teraz prenikavo páli. Z hlbokej iskry vzplanul vo mne oheň čo sa nedá utíšiť.
Hlúpa náhoda. Musela si hlavou vraziť do tej skrine? Vždy som bol tvoj Kubko a naveky ním budem. Mami. Si bledá a bez duše, rovnako ako ja. Bože, tie oči…
Tisíc Eur, tvoje dve výplaty. Týždeň bezstarostného života. Mami prepáč, nechcel som, je to silnejšie ako ja.
Na dlaniach mám tvoju krv, ale…
Na ničom mi nezáleží. Odvtedy, ako som prvýkrát… Kubko. Už nikdy sa nevráti, odišiel spolu s mojou dušou.
Biele kryštáli sa mi vysmievajú do očí a ja mám chuť umrieť, aby som sa narodil. Nemôžem. Som uväznený vo svojom zmordovanom tele. Všetko si uvedomujem, ale… Ihla mi vniká do tela a problémy sú preč. Naveky preč.
Jeden osud, jeden človek… Miniatúra zdevastovaného drogového sveta. Problém, ktorý naplní ďalší štatistický údaj. Problém, nad ktorým je lepšie odvrátiť tvár. Ten problém sa nestal…