Ako produkovať čo najmenej odpadu
Najlepšia výchova je výchova príkladom. V ekológii a ochrane životného prostredia to teda rozhodne platí. Darmo sa deti v škole naučia, ako chrániť prírodu či separovať odpad, ak doma nevidia, ako to prebieha v praxi.
Triediť odpad sa učia už škôlkari pomocou obrázkov, naši majú dokonca v škôlke aj nádoby na zber vybitých batérií či nefunkčných hračiek na baterky. Ale čo keby sme skúsili radšej produkovať toho odpadu čo najmenej? Tu je pár tipov.
Vyberieme sa na trh, aby sme si kúpili čerstvú zeleninu a ovocie, nakupujeme sezónne a lokálne. Tak prečo nie aj ekologicky? Nakúpený tovar predsa nemusíme nahádzať do sáčkov, kde sa nám navyše zaparí. Z detských čias si pamätám, že sa na trh chodilo s vlastnými taškami a košíkmi. Trhovec odvážil rajčiny v miske a vysypal nám ich do toho, čo sme si na ne priniesli.
Dnes sa väčšina z nás na trh odvezie autom. Prihoďme si teda doň zopár textilných tašiek alebo pevnejší košík na zeleninu, čo by sa mohla popučiť. Jahody a iné bobuľové ovocie nám ponúkajú v plastových vaničkách, po príchode domov ich aj tak zahodíme. A pritom si stačí priniesť so sebou nádobku, do ktorej nám ich rovno odvážia. Dnes sa dajú kúpiť rôzne nádoby s vetracími otvormi vo vrchnáku, takže sa nám v nich ovocie cestou domov nesparí.
Ekologickejšie sa dá správať aj pri nákupe pečiva. Najnovší trend sú jednorazové mikroténové rukavice, vraj aby sme pečivo neocapkali. Ale ak chcete skúsiť, či je dosť chrumkavé, stačí ho ohmatať cez sáčok, do ktorého si ho aj tak potom naložíte. A zostane po vás aspoň o kúsok menej odpadu.
Rovnako sa dá postupovať pri kúpe kávy so sebou – kúpiť si hrnček špeciálne určený na takúto kávu, existuje veľa druhov: plastové, sklenené, kovové, všetky s bezpečnostným vrchnákom, s nápaditým dizajnom, vo všetkých kávových veľkostiach. Pravda, potom ho už len nezabudnúť doma.
Alebo keď sa rozhodneme priniesť si jedlo z reštaurácie. Stačí si predsa doniesť so sebou misky, ktoré máme doma. Polystyrénové obaly, do ktorých vám jedlo zabalia v reštaurácii, nie sú rozložiteľné a zostanú tu ešte dlho po nás.
Aj vďaka takýmto maličkostiam sa deti učia, že veci nemusia byť na jedno použitie. Učia sa plánovať – čo si zobrať so sebou, keď sa vyberú na nákup, čo všetko budú chcieť nakúpiť. A napríklad aj to, že si netreba brať veci len preto, že sú „zadarmo“. Nie sú. Veď aj za ten odvoz separovaného odpadu platíme.
Spravme teda niečo pre našu Zem. Skúsme to, prekonajme svoju lenivosť a azda si vypestujeme zvyk, za ktorý sa nám príroda poďakuje.
A na záver zopár Kathry Kellogg, ktorá sa pokúsila za rok vyrobiť čo najmenej odpadu.