Vtáčiky v zime
Vonku je chladno a my vedieme deti k tomu, aby pomáhali zraniteľnejším stvoreniam, ktoré nežijú vo vykurovaných domoch a bytoch a nekúpia si potravu v obchode – musia si ju vyhľadať. Vtáčiky sú prvé, na ktoré v zime myslíme. Staviame im búdky a prikrmujeme ich, radi sa potom pozeráme, ako k nám na dvor či balkón chodia rozkošné sýkorky a trošku sa jedujeme na vrabce, že ich je tak veľa a sú takí nenásytní. Občas sa ukážu aj iné druhy, ktorých názvy potom s deťmi zisťujeme.
V meste i prírode si vlastne vtáky vedia nájsť potravu sami. Vždy sa v meste nájdu nejaké tie omrvinky, v parku nejaké bobule, okolo smetiakov nejaké to jedlo. Keď sa tak nad tým zamyslíme, jedla skutočne vyhadzujeme veľa. Ak ale chceme, aby vtáčiky chodili k nám pod okná a aby sme ich mohli obdivovať, je dobré im niečo nachystať.
S vtáčikmi vo voľnej prírode je to zložitejšie. Zdajú sa nám byť zraniteľnejšie, v skutočnosti sú však viac zvyknuté „postarať sa samy o seba“. Taktiež zimy bývajú miernejšie. Ak sa rozhodneme nakŕmiť vtáčiky, nemalo by to byť často. V prírode je dôležitá citlivá rovnováha. Ak prikrmovaním spôsobíme, že sa nejaké druhy premnožia, ťažko sa bude rovnováha vracať späť. Preto by sme mali kŕmiť v prírode zriedkavejšie a na miestach, ktoré sú chudobnejšie na zdroje potravy, čiže nie sú tam staré stromy, vývraty, kde by prezimoval hmyz alebo tam chýbajú kríky s bobuľami. Mali by sme mať na pamäti, aby potrava, ktorú tam umiestnime, ostávala suchá aj v nepriaznivom počasí a aby sa k nej nedostali predátory.
Pre vtáčiky sú vhodné najrôznejšie semienka (slnečnica, ľan, mak) a zrná (proso, rozdrvená kukurica), prípadne ovsené vločky. Ďalej môžeme vyvešať slaninové kožky, nie však údené, alebo jabĺčka. Určite nie je vhodné ponúkať im zvyšky jedál a hlavne nič, čo je solené. Skúste sa inšpirovať našim návodom na výrobu jednoduchého kŕmidla – lojovej gule.
Takto pomôžeme vtáčikom prečkať zimu, no hlavne na to treba ísť s rozumom a obdivom k múdrosti prírody.